Anjeli a démoni

Roberta Langdona, uznávaného harvardského odborníka na symboliku, zo zvyčajnej pohody v jeho staromládeneckom dome v Massachusetts vyruší naliehavý telefonát zo Švajčiarska. Langdon má vyriešiť pozoruhodnú záhadu – čo znamená symbol vypálený do hrude zavraždeného fyzika-kňaza Leonarda Vetra, ktorý spolu s adoptívnou dcérou pracoval na tajnom výskumnom projekte. Langdonove najdesivejšie obavy sa potvrdia – z tieňa sa vynorilo staroveké mocné bratstvo iluminátov a jeho poslaním je zničiť katolícku cirkev. Zasiahnuť ju chcú na najcitlivejšom mieste, vo Vatikáne, kde sa práve chystá konkláve a schádzajú sa najmocnejší muži kresťanstva.
Posol iluminátov ohlási, že práve tu je ukrytá bomba. Jednotlivé čriepky viac ako štyristo rokov starej skladačky pozostávajúcej z prastarých symbolov, ktorých rozlúštenie je jedinou nádejou Vatikánu na prežitie, sú roztrúsené v rôznych kútoch večného mesta – v zapečatených kryptách, nebezpečných katakombách, opustených katedrálach, dokonca aj v samom srdci najtajnejšej a najstráženejšej podzemnej hrobky sveta. Langdon a krásna vedkyňa Vittoria Vetrová chcú katastrofe za každú cenu zabrániť. Majú na to dostatok vedomostí i odvahy, nepriateľ však disponuje tou najnebezpečnejšou zbraňou – náboženským fanatizmom.Z anglického originálu Angels and Demons (Doubleday, Random House, Inc., New York 2000) preložil Otto Havrila.Ukážka z textu„Medzi vedou a náboženstvom,“ vysvetľoval, „bola od samého počiatku dejín hlboká priepasť. Otvorení vedci ako Kopernik...“
„Boli zavraždení,“ skočil mu do reči Kohler. „Vraždila ich cirkev; lebo objavovali pravdu vedeckým spôsobom. Náboženstvo vždy prenasledovalo vedu.“
„Áno. Ale v šestnástom storočí sa v Ríme skupina mužov postavila cirkvi na odpor. Najosvietenejšie mozgy Talianska – fyzici, matematici, astronómovia – sa začali tajne stretávať a prejavovať svoj nesúhlas s učením cirkvi. Obávali sa, že monopol cirkvi na ‚pravdu‘ ohrozí vedu na celom svete. Založili prvý vedecký spolok na svete a nazvali sa Osvietení.“
„Illuminati.“
„Áno,“ prisvedčil Langdon. „Najvzdelanejší ľudia v Európe... ktorí svoj život zasvätili hľadaniu vedeckej pravdy.“
Kohler mlčal.
„Pravdaže, katolícka cirkev ich neúnavne prenasledovala. V relatívnom bezpečí boli iba preto, lebo svoju činnosť dokonale utajovali. Vzniklo akési vedecké podzemie, bratstvo osvietených sa rozrastalo a patrili doň vedci z celej Európy. Pravidelne sa stretávali v Ríme na dokonale utajenom mieste, ktorému hovorili Chrám osvietenia.“
Riaditeľ zakašľal a zamrvil sa.
„Mnohí ilumináti,“ pokračoval Langdon, „chceli bojovať proti tyranii cirkvi silou, ale ich najváženejší člen bol proti tomu. Bol to pacifista a jeden z najslávnejších vedcov všetkých čias.“
Bol presvedčený, že Kohler vie, o koho ide.