Mama pre Veroniku

Zdravotná sestra Mária sa po desiatich rokoch neúspešného bezdetného manželstva odhodlá na odvážny krok a odchádza od muža napriek presvedčeniu, že okrem obľúbenej práce a večernej samoty ju už nič pekné v živote nečaká. Ale ani šťastie, ani nešťastie netrvajú večne a aj Márii osud napokon prichystá prekvapenie.„Sestrička?“ vyruší ju z pochmúrnych myšlienok povedomý hlas. Zdvihne oči a stretáva sa s pohľadom pána Drobného. Je plný tichej náklonnosti, nevysvetliteľnej nehy. A smútku... Skôr než stihne nejako zareagovať, ozve sa milý detský hlások: „To je tvoja sestrička?“ Mária si až teraz všimne, že drží za ruku malé dievčatko.
V ružovej bundičke lemovanej bielou kožušinkou a so svetlými vláskami vyzerá ako dieťa z reklamy.
„Nie,“ zasmeje sa jej ocko. „To je sestrička z nemocnice. Stará sa o chorých ľudí.“
„Aj o moju mamičku?“
„Áno, aj o tvoju mamičku.“
Dievčatko stíchne a zvedavo si ju obzerá. Mária nevie od nej odtrhnúť pohľad. Očká má veľké, guľaté... uvedomí si, že sú kópiou očí jej mamy. Každučký deň mu jej pohľad bude pripomínať tú stratu...