Blumentálske blues

Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Šifbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu Tomáša Berku o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov z korza, bohémov. Detí usporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky... keď vyrastali v záhradách a dvoroch domových blokov, keď blumentálska veža bola najvyššou dominantou a spolužiaci sa delili na evanjelikov a katolíkov, až do chvíle, keď ich prevalcovala pionierska mašinéria. Berka píše o meste a krajine od komunistického prevratu cez reálny socializmus až po súčasnosť. Čitateľ sa ocitá v prostredí filmu, divadla, džezrokovej hudby, ktoré formovali vzťahy a lásky. Opisuje stretnutia s Kukurom, Hrycom, Kocúrikovou, Satinským, Lasicom, Rollerom, Fišerom, Sikorom, Jakubiskom, Hanákom, Herzom, Frešom, Vargom, Ursínym, Griglákom, Lučeničom, Barinom a ďalšími.