Liečivá sila odstupu

Po štyroch esejistických zbierkach, knižne publikovaných v rozpätí zhruba desiatich rokov (2012 až 2023, naposledy: V zajatí zvedavosti), prichádza Ivan Čičmanec s novým súborom esejí LIEČIVÁ SILA ODSTUPU. Nedokazuje v ňom – najmä v prvej časti Kontexty doby (a paradoxy kultúry) – len svoju občiansku bdelosť a vlastne aj individuálnu poctivosť, ale aj svoju citlivú vnímavosť a odovzdanosť záležitostiam ľudského ducha. Eseje z druhej časti nazvanej Literatúra v pohybe (ad: Kafka, Čechov, Dostojevskij, Baudelaire, Flaubert / Jesenský, Timrava, Voskovec a Werich, Kadlečík, Branko, Lasica a i.) prezrádzajú, ako veľmi sú tieto dva referenčné okruhy u Čičmanca prepojené; autor tu venuje pozornosť najmä tým tvorcom a tvorkyniam, ktorí z veľkej časti napomáhali svojmu národu dozrieť a postaviť sa na vlastné nohy. Súbor uzatvára osobnejšie ladená tretia časť Za oponou, tematicky v rozpätí od spomienok na detstvo až po starobu – a nevyhne sa ani vojne na Ukrajine.

■ Vďaka viacstrannému odstupu – geografickému, kultúrnemu, vekovému a, v neposlednom rade, aj vzdelanostnému či intelektuálnemu – mnohé skutočnosti, na ktoré Čičmanec upozorňuje, máme možnosť uzrieť očistené od banálnych detailov a nadbytočných kučierok, v ich vlastnom svietivom (alebo temnom) aranžmáne, a mnohé príkoria, obavy či hrozby zakúsiť v oveľa väčšej naliehavosti – aj náš zosun na šikmú plochu. Spisovateľa pri jeho uvažovaní vedie obava o moderné demokratické Slovensko, ktoré sa dnes čoraz väčšmi ponára do vĺn politickej či ideologickej radikalizácie, hodnotovej polarizácie a populizmu, ale aj nacionálneho (nekultúrneho) spiatočníctva.

■ Knihu zostavila a úvod do nej napísala Stanislava Chrobáková Repar.

■„Slovo ,elitaʻ nadobúda v našich časoch čoraz pejoratívnejší význam, čo zreteľne naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Elita by predsa mala byť čímsi úctyhodným – a dnes by to v našej časti sveta malo platiť dvojnásobne, keďže elitu si volíme sami. Pravda, nie je vylúčené, že práve v tom tkvie časť