Védy Slovanov

„Veda, či jako daktorí chcú vedba, t. j. povedomosť jasná a zretedlnátoho, čo je v nás, okolo nás, v duchu aj v prírode, na nebi aj na zemi, srozumenia toto ducha ľudského túžbam duchovným vyšším; táto, hovorím, veda je to najčistejšie vychovávania človeka aj človečenstva.“

J. M. Hurban, Veda a Slovenskje pohladi. Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru. 1846, zv. 1, č. 1, s. 1-14.

Mnohé národy sveta si uchovávajú starobylé texty, ktoré sú považované za základ ich prastarej múdrosti, duchovnosti a viery. Ako príklady môžeme uviesť indické Védy, iránsku Avestu či severské Eddy. V prípade Slovanov sa čoraz častejšie hovorí o Starej múdrosti a viere predkov – o Védach Slovanov. Slovenský spisovateľ a filozof Peter Záboj Kellner- Hostinský v tejto súvislosti spomína „Starú vieronauku slovenskú“. Hoci sa nezachoval ucelený staroslovanský kánon duchovných kníh, predsa len máme k dispozícii množstvo prameňov, ktoré nám sprostredkúvajú duchovné poznanie našich predkov. Niektoré sú písomné, iné sa po stáročia tradovali ústne – podobne ako u iných národov. Časť z nich uznáva aj akademická veda, iné zostávajú predmetom diskusií a sporov.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia sa v slovanských krajinách bývalého socialistického tábora prebudil nový záujem o pôvodnú kultúru a starú vieru našich predkov. Postupne začali vychádzať publikácie, ktoré sa venovali duchovnému dedičstvu Slovanov, ich každodennému životu, viere a svetonázoru. Vznikli rozličné názorové prúdy s vlastným označením – napríklad rodnoverci, rodoverci, pravoslávci, staroslávi, staroobradníci, staroverci, védisti či občiníci. Popri nich pôsobia aj ďalšie skupiny a kruhy vyznávajúce pôvodné duchovno a vieru predkov.

Cieľom tejto knihy je pomôcť slovenskému čitateľovi zorientovať sa v tejto téme, keďže sa v posledných rokoch – nielen na Slovensku, ale aj v iných slovanských krajinách – rozšírilo mnoho mylných a skreslených informácií. Rovnako dôležitým cieľom je upozorniť slovenskú kultúrnu verejnosť na sku