Naša vina

Vyvrcholenie trilógie od bestsellerovej autorky New York TimesVzťah Nicka a Noah prechádza najhorším obdobím a zdá sa, že nič už nebude ako predtým. Čakajú ich ešte mnohé výzvy, ktoré rozhodnú o tom, či sú stvorení jeden pre druhého alebo by sa mali navždy rozlúčiť. Hovorí sa, že láska prenáša hory a lieči všetky rany, ale bez odpustenia je bezmocná. Dá sa vôbec zabudnúť na také silné spojenie a vymazať spomienky, ktoré sú priam vytesané do srdca? Dokážu Nick a Noah hodiť minulosť za hlavu a začať odznova?Zo španielskeho originálu Culpa nuestra (Montena, Penguin Random House Grupo Editorial, S. A. U., Barcelona, 2018) preložila Katarína Kotríková.Ukážka z textuAk som chcel Noah od seba odohnať, donútiť ju zmeniť na mňa názor a odísť bez toho, aby mi znova ublížila, musel som vytiahnuť väčšie zbrane. Uvedomil som si, že celý čas mala na sebe strieborný náhrdelník, ktorý som jej daroval na osemnáste narodeniny.
Neodtŕhal som od nej pohľad. Podišiel som k nej a jedným trhnutím som jej prívesok vzal. Noah si to nestihla ani uvedomiť.
„Vráť mi to,“ neverila vlastným očiam.
Pevne som zovrel sánku. „Nemôžeš žiť v minulosti.“
„Vráť mi ten náhrdelník, Nicholas,“ precedila cez zuby.
„Načo?“ vystrašil som ju svojím zrevaním. „Načo ho chceš nosiť? Chceš sa hrabať v minulosti? Chceš si ma tým kúpiť? Nedarí sa ti to.“
Noah niekoľkokrát zažmurkala, moje slová ju prekvapili.
„Chceš vedieť, prečo ho nosím?“ rozkričala sa aj ona. „Pripomína mi ťa. Vadí ti to? Tak to je tvoj problém. Chýbaš mi!“
Nechcel som počuť pravdu, aspoň nie túto pravdu. Vyvolávala vo mne pocit viny, nemienil som priznať, že aj ona chýbala mne. Dopekla, nechcel som si priznať, že zobrať jej náhrdelník, ktorý ma jej mal navždy pripomínať, ma bolelo rovnako ako ju.
„Mám niekoho,“ zaryl som do nej pohľad.