Krízová komunikácia v škole

Každá práca so sebou prináša situácie, ktoré si vyžadujú oznámenie zlej správy – tak aj v školstve, keď riaditeľ, triedny učiteľ, výchovný poradca, špeciálny pedagóg, psychológ... komunikuje nielen so žiakmi, ale aj s rodičmi. A aj keď za zlé správy nenesieme osobnú zodpovednosť, často by sme sa im najradšej vyhli a vôbec sa o nich nerozprávali. Vnímame, že ťažké témy sú vyčerpávajúce a neodovzdávame ich druhým radi. Mnohokrát sa chtiac-nechtiac stávame poslami zlých správ. Ľudia sú náchylní hnevať sa na tých, ktorí im hovoria veci, ktoré nechcú počuť – čiže strieľajú do posla. Pedagogickí a odborní zamestnanci sú preto často konfrontovaní s rôznymi reakciami od rodičov. Hovoria im nielen pozitíva o ich deťoch, ale aj tienisté stránky, upriamujú pozornosť na oblasti, ktorým sa treba viac venovať, ktoré by bolo treba vylepšiť… a následne prichádzajú rôzne reakcie, postoje a rôzne slová. Mnoho konfliktných a krízových rozhovorov čaká na každého človeka, ktorý pracuje s deťmi a dospelými. Konflikty sú totiž súčasťou ľudského nažívania. Zdanlivo obyčajná komunikácia o problémoch dieťaťa sa môže ľahko zvrtnúť do veľkého nedorozumenia, hádky či osočovania. Čo s tým? Ako sa zachovať? V knihe sa dozviete, čo sa deje v človeku, ak prežíva krízu, konflikt, strach či hnev. Dozviete sa, ako rozumieť emóciám a ako počúvať druhého. Ale aj to, ako si zachovať nadhľad a ako komunikovať problémy a viesť krízovú komunikáciu.