Melanchólia

Pre tých, ktorí žijú vo svete snov, je skutočný svet tou najnepravdepodobnejšou ríšou.“
Päťročný chlapec, ktorého mama sa nevrátila z nákupu, počas dlhých dní, mesiacov a možno aj rokov uzavretý v byte skúma jeho strnulosť a po nociach sa vyberá na iniciačné cesty po lávkach, predznamenávajúcich jeho postupné osamievanie. Osemročný Marcel z poviedky Líšky cíti ťaživú zodpovednosť za svoju chorú sestru Izabelu a na jej záchranu neváha podstúpiť najväčšiu obetu – čelí svojmu vlastnému strachu. Tínedžer Ivan z poviedky Kože odhaľuje vďaka láske k poézii a priateľstvu s Dorou tajomstvo žien, no ani toto poznanie ho neuchráni pred nevyhnutnou osamelosťou. Tri texty zbierky Melanchólia spája čosi spoločné: rozostrenie dospelých a zaostrenie na vnímanie detí. Dva rámcujúce texty prológu a epilógu sú podobenstvami o možnostiach a hraniciach ľudského poznania. Mircea Cărtărescu opäť svojim čitateľom a čitateľkám servíruje pomalý, filigránsky opis monumentálnej obraznosti maličkého sveta: vnútorného prežívania ľudského údelu osamelým človekom, ktorý, ako ukazuje v piatich poviedkach, nie je vyhradený len dospelým, ale začína sa už v hlbokom detstve v organickom prepojení sna, fantázie a svojsky videnej skutočnosti.
„Ak sa tieto poviedky vzpierajú nášmu porozumeniu, je to preto, že prehovárajú v prvom rade k našim citom. Aby nás povzbudili obnoviť silu detskej predstavivosti, ktorá dokáže každým pohľadom znovu vytvoriť svet a spútať všetko zlo, ktoré sa v ňom nachádza, aby bol o čosi znesiteľnejší…“
– Alexis Brocas, Le Journal du Dimanche
„Rumunský spisovateľ Mircea Cărtărescu je známy svojimi hrubočiznými surrealistickými románmi o svete. Zbierka poviedok Melanchólia ponúka skvelú esenciu jeho diela.“
– Sigrid Löffler, Süddeutsche Zeitung
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
The book was financially supported by The Romanian Cultural Institute — The National Book Centre.